Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo sa s niektorými ľuďmi tak ťažko rozpráva? Prečo sa po „úprimnom rozhovore“ odťahujú, prestávajú ozývať, alebo, v tom horšom prípade, začnú na vás bez milosti útočiť? V dnešnej dobe sa veľa hovorí o tom, ako je dôležité byť „úprimný“ a „hovoriť na rovinu“. Lenže, je to naozaj vždy to najlepšie, čo môžete urobiť?
Úprimnosť
Vlastnosť, ktorá je to prejav našej autentickosti, našej pravdy. Má to však jeden háčik. Pravda je pre každého iná. To, čo je pre vás jasné a nepopierateľné, môže byť pre druhého človeka ťažko stráviteľné, zraňujúce alebo dokonca urážlivé. Keď niekomu poviete „hovorím ti to na rovinu“, čo tým vlastne myslíte? Možno, máte čisté úmysly a chcete byť len otvorený. No je tu tenký ľad, na ktorý vkračujete.
Keď sa rozhodnete byť priamočiary, riskujete, že svojim slovám nedáte potrebnú jemnosť, ktorá by umožnila druhému človeku vašu správu prijať. Hovoriť na rovinu nie je zlé – ale ak to robíte bez zvorilosti, môžete sa pripraviť na následky. Niekedy aj malé preformulovanie vety, malé vylepšenie slovníka, môže spraviť obrovský rozdiel.
Predstavte si, že vám niekto povie: „Si lenivý a neschopný.“ Aké emócie to vo vás vyvolá? Pravdepodobne hnev, odpor, možno aj strach. Ale čo ak by vám ten istý človek povedal: „Mám pocit, že by si mohol využiť svoj potenciál lepšie, ak by si sa viac sústredil na svoje ciele.“ Cítite ten rozdiel? Rovnaké posolstvo, no úplne iný dopad.
Zdvorilosť
Zvorilosť nie je o tom, aby sme skrývali pravdu, ale o tom, aby sme našli cestu, ako ju druhému človeku podať tak, aby ju mohol prijať bez zranení. Človek, ktorý sa s vami cíti bezpečne, vám bude viac dôverovať a otvárať sa. Naopak, ak sa budete stále spoliehať na „priamočiarosť“, môžu sa vzťahy začať lámať pod ťarchou nedorozumení a zranených citov.
Avšak, niekedy sa nájdu ľudia, ktorí jednoducho nechcú alebo nedokážu pochopiť jemné narážky. Môžete byť akokoľvek zvorilí, používať všetky zdvorilostné frázy sveta, no oni stále „nevidia“, čo im chcete povedať. Hlavne ak sú vtieraví, neústupní a idú cez všetky hranice. V takých situáciách je nevyhnutné povedať veci priamo, bez obalu. Je to jediný spôsob, ako si stanoviť hranice a zabrániť tomu, aby ste sa stali obeťou ich manipulácie alebo nevyžiadanej pozornosti.
Na rovinu
V takýchto prípadoch má priamočiarosť svoju nezastupiteľnú rolu. Je to vaša ochrana, spôsob, ako udržať svoj priestor čistý a nepodliehať tlaku. Áno, možno to druhú stranu zraní, možno sa urazia, no niekedy je to jediná cesta, ako si udržať vnútorný pokoj a integritu.
Takže čo je lepšie – hovoriť na rovinu alebo byť zdvorilý? Odpoveď nie je čiernobiela. Najlepšou stratégiou je kombinovať oboje. Buďte úprimní, ale buďte aj ohľaduplní. Pravda totiž nepotrebuje byť drsná, aby bola účinná. Ale keď narazíte na niekoho, kto jemné náznaky ignoruje, neváhajte a povedzte to priamo. To, ako a kedy to urobíte, bude rozhodovať o kvalite vašich vzťahov a o tom, ako vás budú vnímať ľudia okolo vás.
Pamätajte, v živote niekedy musíte otvoriť dvere zvorilosti, ale ak to situácia vyžaduje, neváhajte použiť aj pevnosť priamočiarosti. Obe tieto zručnosti majú svoje miesto a čas, a práve ich kombinácia vám umožní byť úspešným v komunikácii aj v budovaní zdravých vzťahov.
){kind=link}