Dopravná zápcha. Pre niekoho hotová katastrofa. Priznávam občas bývala aj pre mňa. Práve dnes, keď som paradoxne vyrazila skôr. O celú pol hodinu. Myslím to vážne. Píšem kamarátovi, či nebude vadiť, že prídem skôr. „Nevadí. V poriadku. Teším sa.“
´Skočím´ do auta a idem. Prídem na Strečno, ešte nič netušiac. Už stojím na brzde a stláčam výstražné svetlá. Za mnou išlo tiež auto. No a už stojíme. Takmer všade okolo mňa bolo vidno na výrazoch vodičov: ´Už zase. Bože to Strečno. Prečo ja? …´
Moja prvá myšlienka: „Ja to snáď nestihnem.“
Druhá myšlienka: „Aj tak prídem včas. toto sa rozpustí a bude to pohodička.“
Tak som zobrala do ruky môj maličký telefónik. Volám ho Iphoníček. V dnešnej dobe veľkých displayov ja mám ten malý telefónik. Je praktický. Zatiaľ mi stačí. Aj keď by sa mi občas zišiel nejaký väčší. Možno zase časom.
Dopravná zápcha sa nehýbe
Jedným okom sledujúc dopravnú situáciu, druhým okom pozerám na nete či sa dozviem čo sa tam deje. Dozvedela som sa to asi do 2min z rádia. Stačí požiadať o informáciu a ona sa odniekiaľ zjaví. Prišla práve včas. Bola celkom pozitívna. Vraj tak 15minútové zdržanie.
„To stíham.“
Stála som tam asi 22minút.
Stihla som si prelistovať emaili, odpovedať na emaili a správy. Milujem diktované správy. Nadiktujem to do mobilu. Skontrolujem a pošlem. Trvá to oveľa kratšie ako to písať. Stihnem to bezpečne aj v dopravnej zápche.
A medzi nami: „Mám to pravopisne lepšie napísané.“
Mimochodom: „Na stretnutie som prišla presne o 16:30 aj keď tam už všetci boli. Prišla som včas!“
Ako vnímaš dopravné zápchy ty?
Verím, že odteraz si aj ty povieš: „Môžem si predsa naplánovať deň. Môžem odpísať na správy. Môžem napísať krásnu niekomu na kom mi veľmi záleží. Môžem byť pokojný lebo aj tak všetko stihnem včas.“
Pridaj sa na FB fanpage a žiadny článok ti neunikne.
