…zvoní mi telefón. Sestra: „Ahoj si doma? Ideš s nami zbierať gaštany?“ S nimi, mala na mysli s ňou a mojou top neterkou :-)
Automaticky som jej povedala: „Nemôžem. Potrebujem dotiahnuť jeden rozrobený web projekt.“ Nevhodná odpoveď. To som si uvedomila oveľa neskôr.
Pracujem na voľnej nohe. Hospodárim si s časom tak ako potrebujem. Poväčšine sama. ´Až príliš sa prispôsobuješ klientom´- preletelo mi mysľou.
Okamžite ako mi to došlo, som vypla notebook. Poslala som sestre sms: „Budem tam o 40min.“
Hodila som do auta tašku na večer na
Piloxing Knockout. Skočila som do auta hneď za ňou. Poňáhlala som sa za drobčekom.
Naštartovala som kolobežku
Prišla som domov no baby ešte neboli doma, riešili niečo na pošte. Tak znova telefonát: „Čo mám zobrať na gaštany?“ „Vezmi košík a nejakú igelitku“ – ozvalo sa z mobilu. Nachystala som to na kopu. Rozložila som si kolobežku aby som za nimi prišla rýchlejšie. Vybehla som von a skočila na kolobežku. Cez riaditká som prehodila košík. Je krásny prútený a veľkosť takmer ako na huby. :D ´Vyzerám ako červená čiapočka.´ – táto myšlienka ma veľmi pobavila. S chichotom som uháňala za babami.
Tak som sa ponáhľala až som skoro trafila susedu, pri príchode domov. Zo širokým úsmevom na mňa hovori: „Ahoj super košík. Kam tak letíš?“. V skratke som ju informovala, že letím za babami a ideme na gaštany. A už som sa rútila po chodníku. Za chvíľku som bola na pošte. Keď ma zbadali usmiali sa na. Segre som podala košík a až vtedy som si uvedomila, že vážne vyzerám ako červená karkulka. Červené tričko a košík, takmer ako z rozprávky. :-D
Tááák a mohli sme vyraziť konečne na gaštany. Sestra bola na pešo – no čo ti budem hovoriť mala smolu :D – a ja s malou sme frčali na kolobežkách. Vyzerali sme ako dve malé deti a mama beží za nami. Bolo to super!
Vždy keď sme s neterkou spolu niečo zábavné vymyslíme. Vlastne kôli nej som si opravila kolobežku aby sme mohli na nich jazdiť. S neterkou sa cítim ako dieťa. Je to super, čistá myseľ a len kreatívna tvorba. Všimni si keď si v prítomnosti malého dieťaťa, ktoré neriešia dospelácke hlúposti, že aj ty premýšľaš zrazu s takou ľahkosťou. Nie sú ešte ovplyvnené toľkými negatívnymi vecami a obmedzujúcimi presvedčeniami ako mnohí dospelí jedinci. Mojím želaním je, aby všetci boli veselí a štastní – svet by bol ešte o kus krajší!
Vylepšený deň na konci pracovného týždňa.
Našli sme si strom, ktorý sa nám pozdával vhodný. Snažili sme sa zhadzovať nájdenými paličkami usmiate gaštany. No nie veľmi to išlo. Sestra si našla skutočne peknú halúzku. Boli sme pri rieke. A vravím jej: „Požičaj mi to . Len tu niečo zhodím. Mám tu dva také pekné na muške.“ Požičala mi ju. Napriahla som sa a hodila.
Krásna veľká halúzka letela letela a letela. Vysoko ponad vetvičku, ktorú som mala v úmysle trafiť. Letela aj ponad moju sestru. Letela ešte ďalej. Pomaličky klesala a potom spravila už len čľup. Nechala sa unášať riekou dole prúdom pomedzi plávajúce kačky. Sestra na mňa pozrela tak nejak pokojne aj som sa čudovala, že nič nepovedala a so mňa vypadlo len: „Sory.“
Neterka mi mlčky podala inú paličku a tak som svoj nepodarený pokus išla napraviť. Podarilo sa aj keď som mierila úplne inam. Trafila som jeden usmiaty gaštan, ktorý ako padal vo vzduchu sa zbavil svojho obalu a skočil rovno do košíka. V tom som sa otočila na neter s výkrikom: „Videla si to?“ a ona s otázkou a smiechom: „Ako si to spravila?“ sa tešila a v očiach mala tie nádherné malé iskierky, ktoré môžete vidieť v očiach ľudom, ktorí sú šťastní.
Zažili ste tiež niečo vtipné? Napíšte mi o tom :-)
Pridaj sa na FB funpage a žiadny článok ti neunikne.
